Nastúpila do vlaku a zmizla

Nastúpila do vlaku smerujúceho do Sydney a viac sa neozvala. Jej rodina žije už celé roky v neistote, či je vôbec nažive. Ich nádej každým dňom klesá. Tento príbeh však určite nie je jediný. Každoročne zmizne obrovské množstvo dospelých a detí takpovediac bez stopy. Nikto sa nikdy nedozvie, čo sa s nimi stalo. Nechajme však teraz rozprávať Melissu. 

Melissa-Ursula

Bola pre mňa ako staršia sestra, ktorú som nikdy nemala, ale chcela mať. Moja sesternica prekypovala chuťou do života, ktorá bola silno nákazlivá. Vysoká a búrlivá, s vlnitými blond vlasmi a roztomilou jamkou na ľavej polovici tváre – taká bola Ursula. Mala pokrčenú tvár, keď sa usmievala – čiže stále.

Vyrastali sme spolu vo vidieckom mestečku Quirindi. Robili sme spolu všetko. Milovali sme prechádzky a pobyt v prírode. „Dávajte si pozor!“ upozorňovali nás maminy. 

Bol medzi nami dvojročný vekový rozdiel, Ursula bola staršia, tak ma naučila jazdiť na bicykli a strávila hodiny učením ma textov jej obľúbených pesničiek. Milovala tiež deti, vrátane môjho malého brata Luka.

Ako dospievajúce sme boli nerozlučné. Prečo sa to muselo zmeniť? Keď mala Ursula 17, opustila školu a presťahovala sa so svojím otcom na určitý čas na centrálne pobrežie. Prišla sa rozlúčiť v noci, práve keď som sa chystala na školské predstavenie. „Vyzeráš skvele,“ povedala mi s úsmevom a pritiahla si ma, aby ma objala. „Uvidíme sa čoskoro,“ dodala som. Ukázalo sa však, že Ursula sníva o niečom celkom inom, ako je stereotypný život v našom mestečku. 

Oznámila nám, že sa chystá na cestu do Sydney a zostane tam s priateľmi, aby si našla prácu. Potom som sa dozvedela, že aj keď nastúpila na správny vlak, neozvala sa, či bezpečne docestovala. 

Bola som zmätená. Mamička a teta o niekoľko dní neskôr volali na políciu. „Ursula je nezvestná,“ priznala sa mi tíško mama. „Ale nájdeme ju!“ Moja sesternica bola vždy dobrodružný typ. Myslela som si, že od toľkého vzrušenia, že je v novom meste, zabudla zavolať.

Čas plynul a správy neprichádzali. Keď teta Cheree volala Ursuliným priateľom povedali jej, že o nej nič nevedia. Čo to znamená? Označili ju za nezvestnú a polícia začala pátranie.

Náš smútok narastal. Nemohli sme ju ani pochovať, nemohli sme robiť nič. Jediné, čo nám ostalo, bolo ďalej normálne žiť, akoby sa nič z toho neudialo. 

Nikdy som na ňu neprestala myslieť. Keď som sa chystala na školský večierok, predstavovala som si, ako mi pomáha s účesom. Vždy som snívala o svojej svadbe a o tom, ako bude všetko prežívať so mnou, teraz sa to celé rozsypalo. 

V roku 2004 teta Cherrie zomrela bez toho, aby vedela, čo sa stalo s jej dcérou. Zlomilo mi to srdce.

V roku 2010 v nás skrsla nádej. Austrálska federálna polícia začala používať technológiu na progresiu veku – vytvorila fotografiu ako môže vyzerať Ursula dnes. Na obrázku mala tmavšie vlasy, ale ten úsmev bol rovnaký.

Odjakživa ma bavilo písanie, tak som sa rozhodla o Ursule napísať knihu.

Jedného dňa som sa dozvedela niečo, čo som doposiaľ netušila. V roku 1988, rok pred zmiznutím Ursuly, ju niekto spoznal v Kings Cross, Sydney. Rodinný priateľ ju tam videl a neskôr povedal tete, že Ursula vyzerala zanedbane a utekala sa niekam skryť. Nevedel nám povedať, kde je teraz.  Bolo to poslednýkrát, čo ju videl.

Jedného dňa sa mi sníval zvláštny sen, videla som v ňom Ursulu, ktorá mi povedala: „Už si napísala tú knihu? Mali by ste o mne napísať.“ V najbližších dvoch rokoch som neúnavne pracovala na knihe o Ursule. Bola som ohromená odozvou. Počas niekoľkých týždňov som začala dostávať správy od rodiny nezvestných ľudí, ktorí hovorili, že im kniha pomohla vyrovnať sa s ich nešťastím. Bola som taká dojatá. Kniha je môj posledný spôsob, ako nájsť Ursulu. V tomto roku by mala 44 rokov. Nám však zostáva iba naďalej naďalej dúfať, že ju raz nájdeme.

Čo o Ursuli vieme:

  • V septembri 1987 nastúpila do vlaku-mierila do Sydney.
  • Mala 17, výšku 178 cm, blond vlasy a modré oči. 
  • Ursula použila po nástupe do vlaku dvakrát za dva týždne bankové konto, ktoré však nebolo v tom čase prístupné. 
  • Posledné stopy po nej boli v Kings Cross v roku 1988, kedy ju videl rodinný priateľ.

Zdroj a foto: thatslife.com.au