Môj ex a jeho žena mi ukradli dieťa

V dnešnej dobe nie je zriedkavé, keď počujeme hovoriť o ďalšom prípade unesenia dieťaťa. Takýchto zverstiev bolo a stále je vo svete mnoho. Tento príbeh je o ruskej žene, ktorá keď zistila o svojom tehotenstve, ani nepomyslela, že jej dieťa unesú priamo z nemocnice. No stalo sa to.

Olesya Malkina v 17-tich rokoch otehotnela so šéfom kaviarne, v ktorej cez leto pracovala. Volal sa Nikolay Dishkant a v tom čase mal 39 rokov, čiže viac ako dvojnásobok jej veku. Celý tento príbeh rozprávala práve ona a všetko si do detailov pamätala, akoby sa to stalo iba v priebehu niekoľkých dní a veľmi nedávno.

…Jedného dňa mi kúpil čokoládu a povedal, že vyzerám nádherne. Moja kolegyňa Olya ma utvridla, že sa mu naozaj páčim. Zasmiala som sa tomu, ale potom mi začal Nikolay pripadať čoraz milšie a úprimnejšie. Bol manažérom viacerých miestnych kaviarní a obchodov. Všetky z nich vlastnila 32- ročná Ludmila, ktorú sme vídali málokedy. Niekedy ma po pracovnej dobe hodil domov. Povedal, že býva v byte s jeho najlepším kamarátom a že mi ho niekedy ukáže. Keď som o ňom povedala svojej mame, varovala ma, aby som bola opatrná. Trvala na tom, že mu ide iba o jednu jedinú vec… Ujistila som ju ale, že je všetko v poriadku a vôbec sa nemusí báť. Keď mi na moje 17. narodeniny kúpil kvety, stali sme sa párom. Výrazný vekový rozdiel nám neprekážal, a preto sme sa nesnažili našu lásku skrývať, či už v práci alebo súkromí. V októbri 2011 som zistila, že čakám dieťa. Bola som ako ochromená, ale  Nikolay bol veľmi nadšený. Povedal mi, že sa obával, že nikdy nebude mať dieťa. Hneď začal plánovať našu spoločnú budúcnosť, sľuboval, že kúpi nový byt, aby sme sa tam mohli spoločne nasťahovať. Moja mama bola milo prekvapená, keď zistila, ako sa Nikolay k tomu celému zodpovedne postavil. Po tomto všetkom som prestala pracovať a začala sa venovať štúdiu. Už som Nikolaya nevídala veľmi často, ale vždy ma uisťoval, že je všetko v poriadku a on zarába pre nás peniaze. Niekoľkokrát počas týždňa sme si písali a chodili sa prechádzať. Bol veľmi hrdý, keď moje bruško začínalo narastať. Ja som bola tiež veľmi šťastná, že sa stanem mamou. Ale postupne začali byť Nikolayove návštevy zriedkavejšie a cez noc si začal vypínať mobil.  


Olya mi po pár dňoch povedala, že aj majiteľka kaviarne sa dlho neukázala. Moje pochybnosti o Nikolayovi neustále narastali, aj keď ma vždy uisťoval, že bol veľmi zaneprázdnený s realizáciou nášho spoločného sna. Našťastie, bola tu moja mama, ktorá ma veľmi podporovala. Taktiež stála pri mne 27. júla 2012, v deň, v ktorý sa narodilo moje malé nádherné dievčatko. Vyčerpaná, ale hlavne nadšená, som na druhý deň zavolala Nikolayovi. Keď prišiel, usmieval sa a povedal, že je veľmi šťastný. Našej dcére sme dali meno Luba a veľmi som dúfala, že jej príchod na svet ma s Nikolayom viac zblíži. Síce som nevidela byt, ktorý pre nás Nikolay kúpil, ale sľúbil, že onedlho už bude všetko hotové a my sa budeme môcť nasťahovať. Kým sa hrdo podpisoval na rodný list nášho dieťaťa, povedal mi, aby som išla späť k mame a čoskoro už budeme všetci spolu. Opäť sa ale prestal ozývať. Vôbec nás neprišiel pozrieť a zavolal iba dvakrát počas následujúcich desiatich dní. Bola som zdrvená z toho, že môj sen byť s ním sa pravdepodobne nikdy nesplní. Onedlho zobrali maličkú kvôli infekcii do nemocnice. Mala pneumóniu. Bola som z toho vydesená a aj napriek tomu, že som o tom povedala Nikolayovi, neprišiel. Nemala som povolené zostať v nemocnici, ale navštevovala som Lubu každý deň. 13. septembra, keď už mala byť zdravá, som išla po ňu do nemocnice. Tam mi zdravotná sestra povedala, že jej otec ju už vyzdvihol. V panike a zmätená som hneď  zavolala Nikolayovi. Povedal mi, že Luba je s ním a jeho ženou v bezpečí. Tiež surovo zdôraznil, že svoju dcéru už nikdy neudivím. Potom zložil a vypol si svoj mobil. Bola som veľmi zmätená.
Aká žena? Čo tým myslel? Triasla som sa. Ako zmrznutá som ostala v nemocnici. Stále som si hovorila: „Musím dostať svoje dievčatko späť!“ Zavolala som políciu, ktorá kontaktovala Nikolaya. Ten im povedal, že Luba je s ním v bezpečí, pretože ja som sa o ňu nedokázala dobre postarať a dať na ňu pozor. Dôstojník mi odporučil, aby sme si to medzi sebou vyriešili. Bola som deprimovaná, ale aj rozhodnutá získať ju späť. Obrátila som sa na sociálne služby a oni išli skontrolovať Lubu. Povedali mi, že Nikolayova žena aj s Nikolayom sa o ňu vzorne starajú. Protestovala som. Ona je moje dieťa! Prečo ma nikto nepočúva? Zúfalá a plná beznádeje som kontaktovala právnika. Nikolay mal rovnaký nápad a stihol podať žiadosť o plné opatrovníctvo Luby. Tiež vyhlasoval, že nie som pre ňu vhodná matka. Ďalší šok prišiel, keď som sa dozvedela, že sociálne služby už majú podpísané dokumenty hovoriace, že som alkoholička, závislá na drogách a žijúca v neusporiadanom priestore. To všetko boli samé klamstvá! Môj byt bol vždy uprataný, nikdy som sa nechytila drôg a alkohol pila iba zriedka. Ale jedna vec bola na 100% istá. Nikolay mal dlhodobú partnerku, ktorú si vzal krátko po tom, ako sa narodila Luba. Jej meno bolo Ludmila – majiteľka kaviarne. Boli spolu už 12 rokov a nemohli mať dieťa. Bola som v nemom úžase. Neskôr na Pervomaiskom okresnom súde vyšli najavo mnohé fakty. Počuli sme, že Ludmila mala počas môjho tehotenstva pod šatami mäkkú výplň, ktorá robila dojem, že čaká tiež dieťa. Preto si moje kolegyne mysleli, že je tehotná! Oni totiž netušili, že Ludmila je v skutočnosti s Nikolayom. Na súde povedal, že Luba sa má veľmi dobre a je milovaná. Tiež aj to, že Ludmila je pre ňu teraz novou matkou.

Cítila som sa strašne. Po pojednávaní trvalo až tri mesiace, kým som uvidela moju dcéru. Na súde sa taktiež ukázal znepokojujúci, ale pravdivý obraz Nikolayovej osobnosti. Spáchal mnoho zločinov, ktoré sa týkali mladých dievčat. Klamstvá o tom, že som alkoholička a závislá na drogách boli na súde vyvrátené. Sociálne služby na súde potvrdili, že ma nikdy naživo nestretli a neboli u mňa doma. Povedali, že všetky informácie dostávali od jedného policajta, ktorý sa neskôr ukázal ako Nikolayov dobrý priateľ.  Sudca požadoval ich ospravedlnenie a rozhodol, že som skutočne nevinná a vzorná. Moja verzia udalostí, ktoré sa odohrali, bola prijatá a Nikolay dostal rozkaz na návrat Luby do mojej starostlivosti. Zavrela som oči a zavalila ma úľava.
Hoci sa Nikolay proti rozhodnutiu súdu odvolal, výsledok sa nezmenil. Budem sa starať o Lubu, ktorá má momentálne 18 mesiacov, sama. Nikolay nemá žiadne práva vidieť svoju dcéru po tom, ako sa mi ju pokúsil ukradnúť. 

Zdroj a foto: thatslife.com.au