História a symbolika prsteňov

Pokiaľ sa zamýšľame nad históriou a symbolikou prsteňov, musíme zájsť naozaj veľmi ďaleko. Kruhy ako také majú totiž veľmi dlhú tradíciu, pričom ich základná myšlienka je zameraná na večnosť, neustály kolobeh bez začiatku a konca, no i jednotu. Dokonalý tvar kruhu sa často spája so schopnosťou ochraňovať nás pred zlými silami. V dávnych časoch sa verilo, že kruh v akejkoľvek podobe, ktorý umiestnime na svojom tele, zachová dušu v nepoškvrnenom stave. Dá sa predpokladať, že tu niekde sa zrodili prstene. Najskôr boli vyrábané z materiálu ako pazúrik, slonová kosť, lano, ba dokonca tráva. Symbolizovali tiež poslušnosť nositeľovi vyššej moci. V tomto ohľade sa istý čas vnímali aj ako odraz vlastníctva či otroctva. Za ich históriou sa toho ukrýva naozaj mnoho. Nech sa páči, čítajte ďalej.

zlato 2

Symbol spoločenského postavenia

Symbolika kruhu je pestrá. Okrem vyššie spomenutého sa ním vyjadrovalo aj spoločenské postavenie, autorita a bohatstvo. Toto platilo najmä v rímskej dobe. Podstata vychádzala z dokonalosti kruhu, ktorý bol vnímaný ako vhodný doplnok pre ozdobu tela. V staroveku vnímali krúžky najmenej v troch významoch. V prvom rade šlo o rozlišovanie stavu, prípadne kvality, potom to bol prostriedok určený pre podnikanie a osobné transakcie, no v neposlednom rade sa nám tu objavujú aj zásnubné prstene. Platidlá kruhovitého tvaru boli výsadou civilizovaného sveta, kde sa používali pri prevode výrobkov alebo majetku.

Najstarší pôvod prsteňov

Hoci sa kruh využíval v podobe prsteňa aj v starovekej Európe, mnohí odborníci sa domnievajú, že pôvod treba hľadať na Blízkom východe. Iní im zase oponujú tým, že prvé zlaté prstene pochádzajú z Egypta. Archeologické nálezy potvrdili, že prstene ako šperky používali aj starí Chaldejci, Babylončania, Feničania či Peržania. V neskoršom vyspelom svete sa kruhy vyrábali ako voskové či ílové odtlačky. Mali symbolizovať vlastníctvo. Zvyčajne boli ale príliš veľké, aby sa mohli nosiť ako prstene. Stávali sa preto súčasťou náramku, náhrdelníka alebo boli pripojené k pásovému remienku. V šestnástom storočí pred naším letopočtom nosili prstene starí Egypťania, čo niektorých vedcov vedie k tomu, že klasický ozdobný prsteň sa vyvinul z pečatného prsteňa. Predpokladáme, že v Stredomorí sa rozšírili prstene vďaka Feničanom, ktorí boli veľkými obchodníkmi a moreplavcami.

Prstene a mágia

Kruhy, a teda aj prstene, mali v histórii rituálny význam. Prstenník, alebo štvrtý prst (ak počítame od palca), na ľavej ruke sa volala v staroveku „Apolónov prst“. Apolón bol pohanský boh uzdravenia, veštieb a proroctva. V arabskej kultúre sa traduje množstvo magických príbehov, ktoré súvisia práve s kruhmi a prsteňmi. Jedného času bol dokonca prsteň vnímaný ako vražedná zbraň. V renesančných Benátkach sa zvyklo hovoriť o „Anello della Morte“ (kruhu smrti). Prsteň sa naplnil smrtiacim jedom, pričom stačil jeden stisk ruky a jed sa z prsteňa uvoľnil. V období stredoveku slúžili krúžky aj ako amulety, ktoré mali na sebe často vyryté čísla, symboly a slová určené na odrazenie zla. Nosili sa v podobnej viere ako dnes krížiky. Svojho nositeľa mali ochraňovať kúzelným spôsobom. Aj gnostickí kresťania nosili prstene.

Snubné a svadobné prstene

Použitie prsteňa ako predmetu na spečatenie lásky vnímame najlepšie v starovekom Ríme. Klement Alexandrijský však píše, že zásnubné prstene majú svoj pôvod v starovekom Egypte. Niektorí odborníci dokonca rozlišujú pojem snubný a zásnubný prsteň. Ako symbol uzavretia manželstva pri kresťanskom obrade sa začal používať okolo 10. storočia. Modernejší snubný prsteň mal vzniknúť z pohanského zásnubného (sponsalia). Pohania sa iba ťažko vzdávali svojich tradícií, hoci prijali kresťanstvo. Aj preto si niektoré zvyky preniesli do novej viery. Gréckokatolícka cirkev nariadila, že snubný prsteň bude nosiť žena na štvrtom prste pravej ruky. Medzi rímskokatolíkmi to bolo tiež takto, a to až do 18. storočia. Kedysi sa verilo, že pravá ruka symbolizuje moc a autoritu, kým ľavá vyjadruje nevoľníctvo. Starovekí Židia pri sobášoch prstene nepoužívali. Iné zlaté šperky a okrasy áno, no prsteň im pripadal príliš pohanský.

Prečo prstenník?

Izidor zo Sevilly pomenoval žilu pri štvrtom prste ako „vena amoris“ (žila lásky), pretože sa spájala priamo so srdcom. Anglosasi mali počas svadobného obradu zaužívané, že dievča nosilo prsteň na pravej ruke, no pri vstupe do manželstva sa prehodil na ľavú ruku. Kňaz ho navliekol najskôr na palec, potom na ukazovák a následne na prostredník. Toto malo symbolizovať osoby svätej Trojice. Proces sa ukončil navlečením prsteňa na prstenník, čo ukazuje, že nevesta bola vnímaná ako súčasť Trojice, stojac vedľa svojho manžela. Kedysi sa prstene dokonca požehnávali a kropili svätenou vodou. Zlaté zásnubné prstene sa objavujú až v druhej polovici druhého storočia nášho letopočtu, prípadne začiatkom tretieho. V rímskej dobe sa vyrábali najmä zo železa.

Na prstene sme si zvykli natoľko, že dnes sa už iba málokto zamýšľa nad ich pôvodom či významom. Jednoducho sa stali súčasťou nášho života.

 

Foto:  © [berkut_34] / Dollar Photo Club