Ako si obľúbiť zimu?

23320955_s

Nikdy som si nemyslel, že budem akceptovať zimné mesiace a slovo „lyže“ som nevedel ani vysloviť. Zimné mesiace boli pre mňa hotové utrpenie. Vždy som sám seba videl ako takú cibuľu, ktorá na seba len nabaľuje veci na oblečenie. Môj názor pomaly menila moja vnučka. Najskôr ma celá rodina presviedčala, že zájazd na chatu v zime pre celú rodinu je vraj dobrý nápad a to len preto, že to moje malinké vnúča chce ísť na hory.

Predpokladal som, že sa všetci budú baviť na svahu. Budú lyžovať alebo robiť iné bláznovstvá na snehu zatiaľ čo ja budem sedieť v teple a srkať kávičku na chate, možno aj pri krbu. Moje skvelé plány boli narušené už doma pri balení vecí, kedy ten cudzí chlap, ktorý si zobral za ženu moju dcéru, zabalil aj lyže jeho otca a prehlásil, že sú pre mňa. Hovoril niečo o výške a o váhe, vraj sme skoro na rovnakej úrovni. Nevedel som o čom hovorí ale to som poznal až neskôr. Cesta bola pre mňa peklo. Všetci sa starali o batohy a ja s manželkou sme dostali na starosť 5-ročnú vnučku. Naše zlatíčko sa každých 5 minút pýtalo na cestu, hory, chatu, lyže, na mamu a otca.

Prestal som chápať, prečo niekto oslavuje zimu. Na chate sa zo mňa stal dedko frfloš. Všetko bolo na nič, najmä zima. Na druhý deň som zobral sane a s manželkou a živým pokladom sme sa sánkovali na malom svahu, ktorý bol vedľa zjazdovky. Nakoniec sa ukázalo, že to bol skvelý ťah, s manželkou sme padali, strkali do seba, guľovali. Došlo to až tak ďaleko, že sme išli do chaty až za tmy. Bol som taký ustatý, že som ihneď zaspal. Ráno bolo mrazivé ale v chate bolo príjemne. Zať mi ponúkal lyže, ťukal som si na čelo ale dcéra na mňa žmurkala aby som mu spravil radosť. Prečo ja? Neostávalo nič iné len sa nasúkať do lyžiarskych vecí, lyžiarskych topánok a zobrať lyže a tváriť, že som náruživý lyžiar. Na svahu to nakoniec nedopadlo zle ale saniam s manželkou a vnučkou sa aj tak nič nevyrovná.